Prečo v Tesco alebo v Kauflande môžeme kúpiť aj iný tovar než potraviny?
Maloobchod je už vyše mesiaca uzatvorený a reťazce sa tešia skutočne monopolnému postaveniu na trhu. V súčasnosti popri potravinám a drogérii je možné kúpiť si v supermarketoch takmer všetko:
- oblečenie
- knihy
- vybavenie do domácnosti
- vybavenie do spálne
- vybavenie do kuchyne
- hračky
- záhradkárske produkty
- a iné nepotravinové kategórie
Prečo v Tesco alebo v Kauflande môžeme kúpiť aj iný tovar než potraviny, zatiaľ čo špecializovaní predajcovia sa dostavajú do existenčných problémov?
Viem, že na Slovensku sme skrátka na Slovensku, avšak prax z iných krajín ukazuje, že tie časti supermarketu, kde sa nenachádzajú základné potraviny, sú zapečatené.
V niektorých štátoch v USA majú napríklad veľké raťazce dovolené predávať mnohokrát len tzv. “essentials”, čo sú základné potravinové a drogistické produkty. Ostatné kategórie sú improvizovane zapečatené alebo nie je možné vôbec predať produkty mimo “essentials”.
Aká je realita?
Po mojej nútenej návšteve Tesca, keďže moju objednávku potravín mi Tesco z dôvodu nedostatku ľudí zrušilo, môžem povedať, že hoci je možné nakupovať aj nepotravinové produkty, nie je to zákazníkmi využívané.
Napríklad v časti oblečenia F&F nebol nikto. Veď, kto by si v tejto dobe veselo skúšal veci po niekom? Kto by sa tlačil v kabínke, dával si dole rúško a vyzliekal sa. V častiach, kde nájdete potreby pre záhradu a domácnosť, prípadne knihy tiež nebolo takmer nikoho. Všetci sa totiž tlačili pri zelenine, ovocí a pri trvanlivých potravinách.
Hoci zákazníci Tesca tieto možnosti nevyužívajú, nie je to férové pre kníhkupectvá alebo pre obchody s domácimi potrebami, ktoré sú zatvorené. Čo by dalo za to malé kníhkupectvo niekde v Nitre na pešej zóne, aby mohlo predať knihu v čase, keď nemá na nájomné a mzdy.
A čo na to zákazník?
Druhou stranou mince je pohľad zákazníka, ktorý si nemá kde inde kúpiť potreby do domácnosti alebo iné nepotravinové produkty. Pre neho je existenčne dôležité mať možnosť kúpiť si v supermarkete aj produkty mimo potravín.
Napríklad reakcie v USA na seba nenechali dlho čakať po tom, ako možnosť nakupovať čokoľvek bola zredukovaná v supermarketoch iba na spomínané základné typy produktov. Zákazníci majú svoje potreby a ak im na ne niekto siahne, búria sa.
Popravde, kto v poslednej dobe nezabudol nakúpiť v obchode viacej položiek než mal vo zvyku? Ja osobne som rád, že vybehnem z obchodu aspoň s 80% z toho, čo som chcel zakúpiť.
Veľkoobchod
Pre mnohé firmy, ktoré majú so supermarketom veľkoobchodné partnerstvo je tento monopol reťazcov naďalej určitým zdrojom príjmov. Dokonca, ak sa toho značka chopí, mala by práve z tejto situácie dokázať získať obrovský kredit. Ak má niekto v Tesco zalistované napríklad panvice alebo hračky, tak môže mať naďalej reálny predaj. Ale hlavne môže komunikovať so svojimi zákazníkmi inou formou než len cez e-shopy.
Je k tomu ale nutné povzbudiť zákazníkov, aby vedeli o tejto možnosti. Že vaše produkty stále môžu nájsť napríklad v Tesco, Kauflande alebo Bille. Ak tak nespravíte, zákazník iba vojde, nakúpi potraviny a vybehne v rekordnom čase von zo supermarketu. Treba brať na zreteľ, že impulzívnym nákupom odzvonilo a odhodlanie zákazníkov urýchliť celý nákup je obrovské. Zákazníci si dobre premyslia, čo v obchode nakúpiť, skôr než tam vstúpia.
Dve strany rovnakej mince.
Je tu teda jedna strana mince, ktorá zvýhodňuje veľké potravinové reťazce pred malými špecializovanými predajňami. Ktoré sa takto dostávajú na pokraj existencie. Pričom druhá strana mince sú zákazníci, ktorí zažívajú najhoršie obdobie vo svojom živote, kedy sa stretávame s pocitmi a nedostatkom aký sme nikdy nezažili.
Ktorá strana je najlepšia? Toto rozhodnutie bude v rukách našich politikov.
0 comments on “Supermarkety získali monopol v maloobchodnom predaji.”