Retail

#3 Retail Trend: Móda 2.0 a udržateľnosť.

Koniec Fast Fashion?

Prítomnosť: post-lockdown éra.

Tak ako celý retail aj módny priemysel čakal na očkovanie. Kolekcie s názvom Pripravený na vakcínu sú teraz v kurze. „Vaccine ready“ kategórie pribudli medzi klasické kategórie ako košele a tričká. Všetko bez rukávov je predsa „súce na očkovanie“.

Nové kategórie oblečenia „pripravené na vakcínu“. Zdroj: insider.com

Novým prispôsobením je aj príznak Zoom ready prípadne Covid safe. Zoom oblečenie, či už košeľa Harry Rosen alebo ženský top Green Look od značky Romani. Obe fungujú na rovnakej báze „základného oblečenia“ v zelenej farbe. Samozrejme vyrobené z udržateľných alebo recyklovaných materiálov.

Dámsky top Green Look Zoom ready od značky Romani.

Pomocou aplikácie si môžete následne nastaviť počas videokonferencie akúkoľvek farbu alebo vzor. Takto vám stačí jedna košeľa alebo tričko a máte nekonečnú garderóbu. Koniec fast fashion začína vo virtuálnom svete videokonferencií.

Pánska košeľa Zoom ready od značky Harry Rosen.

Malé prispôsobenie však nestačí. Lockdown a nemožnosť vychádzať dali jasný signál celému módnemu priemyslu, že je čas na revolúciu. Musí prísť Móda 2.0, ktorá preukáže opodstatnenosť vlastnej existencie v budúcnosti.

Súčasné obdobie Fashion je v duchu troch kľúčových nákupných spúšťačov:

  1. Odložený dopyt a výpredaje z dôvodu plných skladov. Po lockdowne prišlo mierne prebudenie v podobe mega-výpredajových zliav. Nakoľko mnohé módne domy a značky mali veľké množstvo prebytočného sezónneho tovaru. Viď 50 metrové rady čakajúce pred Kik v prvý deň po skončení lockdownu. Niet sa čo diviť, veď bundu ste si tam mohli kúpiť za 3€, tak prečo si nekúpiť 5 ks. Už pred lockdownom sa značky borili s nedostatkom návštevnosti a rok dopredu objednané závozy častokrát rušili, za čo si vyslúžili ešte väčšiu kritiku.
  2. Túžba ukázať sa okolitému svetu. Okrem veľkých zliav došlo aj k javu, ktorý Sonya Sangal (GAP) nazýva Efektom páva. Efekt spojený s prichádzajúcim letom, kedy sa ľudia po dlhej dobe budú chcieť páčiť okoliu a ukázať sa. Je to rezignácia na celoročné status quo teplákov a pyžama a túžbou nahradiť ho niečím vhodným do sveta tam von.
  3. Zmena konfekčnej veľkosti. Poslednou post-lockdownovou hybnou silou boli zmeny konfekčných veľkostí. Niektorí schudli počas lockdownu, iní pribrali. A to je to dôvod na výmenu celého šatníka.

Tezenis kampaň na udržateľnosť cez recykláciu plastových fliaš. Zdroj:JK

Ale aká bude budúcnosť Fashion ako celku? Všetko, úplne všetko, bolo podrobené urýchlenej evolúcii v podobe online revolúcie počas jedného lockdownového roku. Konzumné správanie sa mení a zvyšuje sa dôraz na udržateľnosť a spoločenskú zodpovednosť. Módny priemysel a hlavne Fast fashion ako hlavný ničiteľ životného prostredia a hlavný zdroj textilného odpadu tu ťahá za kratší koniec.

Tu je 10 prvkov, ktoré budú definovať módu v nasledujúcich rokoch. V seriály Móda 2.0 si prejdeme postupne všetky z nich:

  • udržateľnosť a spoločenská zodpovednosť
  • nové materiály a inovatívna technológia
  • cirkulárna ekonomika:
    • prenájom a re-sale – dôvod je mať kvalitné a cenovo dostupné oblečenie, a tiež byť unikátny, nadizajnovať si originálne oblečenie
    • predplatné a recyklácia
  • reverzná logistika ako najväčší kontribútor na náklady
  • rozvoj online a nutnosť správnej velkosti – módne eshopy na vzostupe
  • experimentálna móda
  • virtuálne predajne
  • virtuálne oblečenie a NFT

Udržateľnosť – koniec Fast fashion?

Zmena nákupného správania je prítomná všade. Jedným z kľúčových vplyvov na módu je udržateľnosť a spoločenská zodpovednosť. Prieskum hovorí za seba: 58% ľudí nevedelo prednedávnom o negatívnom vplyve rýchlo-obrátkovej módy na životné prostredie. Až 25% ľudí má v pláne kúpiť si menej oblečenia. Až 31% zákazníkov chce kupovať textil vyrobený udržateľným spôsobom. Hlavné efekty tohto hnutia sú preto najmä:

  • dekarbonizácia pri výrobe a logistike produktov
  • redukcia odpadu, recyklácia
  • transparentnosť pri získavaní zdrojov
  • efektívne využívanie zdrojov: či sa plytvá zdrojmi na spracovanie materiálov. Podľa Modys je módny priemysel druhým najväčším spotrebiteľom vody. 8% celosvetových skleníkových plynov a finálne spracovanie textilu znečisťuje až 20% celosvetovej vody. Ak sa nespravia potrebné kroky, tento vplyv sa strojnásobí v roku 2050. Nehovoriac o tom, že voda potrebná na spracovanie bavlny nebude postačovať už v roku 2030.

„Z dlhodobého hľadiska budú environmentálne a sociálne faktory ohrozovať ziskovosť odevného priemyslu. Zmena správania medzi environmentálne a sociálne uvedomelými spotrebiteľmi vytvorí väčší konkurenčný tlak na globálne módne značky, aby sa prispôsobili opatreniam udržateľnosti.“

Guillaume Leglise

Značky sa začali predbiehať v teatrálnych veľkolepých plánoch udržateľnosti a cirkulárnej ekonomike materiálov. Napríklad H&M do roku 2025 chce mať 30% recyklovaného materiálu. Primark alebo Lidl ide s novou udržateľnou kolekciou. Všetky značky majú buď iniciatívu záchrany oceánov alebo stromov. Plastový odpad začína tvoriť neoddeliteľnú súčasť textilného priemyslu. Aj Perwoll so svojou kampaňou #rething fashion sa chce postaviť na čelo hnutia opakovaného používania pred neuváženou spotrebou. Jeho 4 R v sebe spájajú krásnu ukážku kam sa má značka dostať, aby uspela na poli udržateľnosti:

  • Relearn – edukácia spotrebiteľa o slow fashion a ukázať, že ako značka máte záujem o životné prostredie a vaše zdroje sú tvorené udržateľne
  • Relive – spojenie sa s publikom cez sociálne siete a byť súčasťou zákazníkovho online života.
  • Reconnect – vybudovať komunitu a spojiť značku so spotrebiteľom
  • Renew – dať produktu nový život, obnova zdrojov, využitie recyklovania a cirkulárnej ekonomiky

Spoločenská zodpovednosť: Stop vykorisťovaniu

Xinjiang región – miesto sváru rýchlo-obrátkovej módy.

Nie len udržateľnosť ale aj spoločenská zodpovednosť dostáva Fashion pod paľbu kritiky. Boj proti novodobému otrokárstvu, spoločenská inklúzia menší a marginalizovaných skupín – to sú hlavné témy súčasnosti. Nútená práca detí v čínskych fabrikách alebo otrokárstvo Ujgurov majú za následok nejeden bojkot módnej značky. Posledný je Uniqlo a Zara, ktoré sú podozrivé, že ich dodávateľ bavlny v Číne využíva prácu Ujgurov. Aj Senát USA dal jasné stanovisko, ktoré znamená sankcie voči ktorejkoľvek značke ak sa podieľa na otrokárstve Ujgurov.

Zatvorené H&M v čínskom nákupnom centre. Prekryté je aj logo. Zdroj: bbc.com

Naopak, značky, ktoré tvrdia, že bavlna z čínskej oblasti Xinjiang je z nútenej práce moslimských Ujgurov, sa dostali zas pod paľbu čínskych zákazníkov. Takto napríklad Adidas Nike, H&M už od januára zažívajú prepad predajov v pevninskej Číne z dôvodu bojkotu čínskych spotrebiteľov, nákupných centier, ale aj online platformami.

Záver a pokračovanie…

Zákazníci budú voliť viac udržateľných a spoločensky zodpovedných značiek. Rýchlo-obrátková móda očakáva v nasledujúcich rokoch pokles 10 až 30% nakoľko zákazníci s nastavím na kvalitu a udržateľnosť sa chcú podľa toho aj obliekať. Efekt lockdownu, v ktorom spotrebiteľ stratil potrebu rýchleho konzumu, znížil tržby a zvýšil zásoby. Je čas zákazníka zaujať. Ako?

Pre udržateľnosť a spoločenskú zodpovednosť v textilnom priemysle sú tri kľúčové aspekty: Materiál, logistika a práca. Práve materiály, ktoré vás ani vo sne nenapadli, že by mohli niekedy tvoriť časť vášho oblečenia, si prejdeme v ďalšej časti seriálu Retail Trendy: Móda 2.0. Môžete sa tešiť na tričko, čo vytvára kyslík, topánky z hríbov, kabelka z kaktusov alebo tričko z mlieka.

0 comments on “#3 Retail Trend: Móda 2.0 a udržateľnosť.

Pridaj komentár

%d blogerom sa páči toto: